Humanoidné roboty - vízie a realita

2025-09-29

Medzinárodná federácia robotiky vydala v auguste pozičný dokument o humanoidných robotoch, v ktorom vysvetľuje „humbuk“ okolo tohto typu robotov, odpovedá na základné otázky, predstavuje reálne trendy, technologické výzvy pre jednotlivé odvetvia aj regionálne rozdiely, s akými sa jednotlivé svetové robotické trhy na túto problematiku pozerajú.

Dokument uvádza, že humanoidy sa považujú za ďalšiu „veľkú vec“, teda nesporne trend, ktorý v robotike prichádza. Dokazuje to napríklad konanie Číny, najväčšieho svetového trhu s priemyselnými robotmi, ktorá si už stanovila konkrétne ciele pre svoje plány na hromadnú výrobu humanoidov. Medzitým technologické spoločnosti v USA a Európe oznamujú rozsiahle financovanie tejto technológie. „Futuristické humanoidy pracujúce v domácnostiach, podnikoch a verejných priestoroch podnecujú záujem ľudí,“ hovorí Takayuki Ito, prezident Medzinárodnej federácie robotiky. Víziou je vytvoriť univerzálne roboty založené na mechanike ľudského pohybu. „Keďže naše prostredie je optimalizované pre ľudské telo, je evidentný dopyt po takomto rýchlom a univerzálnom pomocníkovi na udržanie výroby a služieb. Či a kedy dôjde k masovému prijatiu humanoidov, však zostáva neisté. V každom prípade sa neočakáva, že humanoidy v budúcnosti nahradia typy robotov, ktoré sú v súčasnosti na trhu. Namiesto toho doplnia a rozšíria existujúce technológie,“ dopĺňa Takayuki Ito.

Iný región, iný pohľad
V Spojených štátoch amerických sa technologické spoločnosti (ako napríklad NVIDIA, Amazon a Tesla) intenzívne venujú vývoju pokročilých technológií umelej inteligencie a robotiky. Okrem vojenského financovania tento vývoj podporuje aj množstvo súkromných investorov, čo vedie k vysokému počtu startupov, ktoré vyvíjajú humanoidné roboty. Existuje tu silný záujem o používanie humanoidov v logistike a výrobe. Tieto stroje sa v USA považujú skôr za nástroje na zvýšenie produktivity a efektívnosti než za sociálnych spoločníkov. Dôraz sa preto kladie skôr na praktické aplikácie a menej na integráciu robotov do každodenného spoločenského života.Čína postavila humanoidy do centra svojej národnej robotickej stratégie. Čínska vláda chce v tejto oblasti predviesť svoje kompetencie a globálnu konkurencieschopnosť. Dôraz sa tu kladie na používanie humanoidov v sektoroch služieb, ako sú napríklad služby zákazníkom. Využitie vo výrobe – na automatizáciu výrobných liniek a zníženie závislosti od ľudskej práce sa v Číne javí ako cieľ až v druhom rade. Medzi priority čínskej stratégie pritom patrí aj vytvorenie komplexného a škálovateľného dodávateľského reťazca pre kľúčové komponenty tejto technológie.
Japonsko sa považuje za priekopníka vo vývoji humanoidných robotov, keďže Asimo od spoločnosti Honda bol prvým príkladom tejto technológie predstaveným pred štvrťstoročím, v októbri 2000. Humanoidné roboty sa v Japonsku považujú nielen za nástroje, ale aj spoločníkov. Humanoidné roboty ako Pepper a Palro sú navrhnuté predovšetkým ako sociálne roboty a používajú sa vo vzdelávacích zariadeniach, obchodoch a v zariadeniach starostlivosti o seniorov, čo odráža potreby starnúcej japonskej spoločnosti. Pozornosť sa tu venuje vytváraniu takého konceptu robotov, ktoré dokážu harmonicky žiť s ľuďmi a sú akceptované ako súčasť spoločnosti. Popredné technologické spoločnosti (napr. Kawasaki) vyvíjajú humanoidné roboty aj ako výskumné platformy.

Európa sa zasa výrazne zameriava na etické dôsledky robotiky a umelej inteligencie, pričom uprednostňuje a preferuje kolaboratívne roboty, ktoré pracujú po boku ľudí v priemyselnom prostredí. Dôraz sa kladie na zvýšenie bezpečnosti, efektívnosti a ľudských schopností, nie na samotné nahradenie ľudských pracovníkov. Rozdielna je aj úroveň akceptácie technológie. Európske podniky sú opatrnejšie, pokiaľ ide o používanie humanoidov na uspokojenie automatizačných potrieb vo výrobnom a servisnom sektore v krátkodobom až strednodobom horizonte.

Vďaka vlastnostiam vychádzajúcim z ľudskej obratnosti a prispôsobivosti sú humanoidy dobre pripravené automatizovať zložité úlohy, s ktorými súčasné roboty zápasia (aj vzhľadom na použitie tradičných programovacích metód). Ich masové prijatie však nemusí nastať v blízkej alebo strednodobej perspektíve.